Život Prešova
online
online
Pred 80 rokmi sa narodil Stan Mikita,prvý slovenský víťaz Stanley Cupu
20.05.2020 Liptovský Mikuláš
Sokolče/Chicago/Bratislava
20. mája (TASR) - Do ôsmich rokov žil Stan Mikita na Liptove, potom ho
rodičia poslali so strýkom do Kanady, kde začal s hokejom. Presadil sa v
klube Chicago Blackhawks a sa stal jednou z ikon "jastrabov". Od
narodenia legendárneho hokejistu Stana Mikitu, prvého Slováka, ktorý
získal Stanleyho pohár, uplynie v stredu 20. mája 80 rokov.
V drese Chicaga strávil všetkých 22 sezón, ktoré odohral v NHL. Je historický líder Blackhawks v počte odohraných zápasov (1394), bodov (1467), aj asistencií (926). V roku 1961 sa tešil zo zisku Stanleyho pohára. Cennú trofej získal ako vôbec prvý Slovák v histórii.
Stan Mikita, rodným menom Stanislav Gvoth, sa narodil 20. mája 1940 v liptovskej obci Sokolče, ktorú neskôr zatopili pri budovaní priehrady Liptovská Mara. V roku 1948 ho rodičia ako osemročného poslali so strýkom do Kanady. Po strýkovi, ktorý si ho so svojou manželkou osvojili, prijal aj priezvisko Mikita.
Vyrastal v kanadskej provincii Ontário v mestečku St. Catharines, neďaleko Toronta. V kolíske ľadového hokeja urobil aj prvé hokejové kroky. Profesionálne začal hrávať za kanadský klub St. Catharines Teepees. Dres farmárskeho tímu Blackhawks si obliekal v rokoch 1956 - 1959.
Do Chicaga Blackhawks prestúpil ešte v roku 1959 a v tíme "jastrabov" úspešne pôsobil do roku 1980. V základnej časti odohral celkovo 1394 zápasov, v ktorých strelil 541 gólov a 926-krát asistoval. K lídrom patril aj v play off, vo vyraďovačke odohral 155 zápasov a zaznamenal 55 gólov a 91 asistencií. Už počas druhej sezóny 1960/1961 v drese Blackhawks získal Stanleyho pohár a zo šiestimi gólmi sa stal aj najlepším strelcom play off.
V nasledujúcich sezónach patril Mikita k hviezdam Chicaga. Obávaný útočník sa štyrikrát stal najlepším strelcom ligy. Hrával v útoku s Kenom Wharramom, Abom McDonaldom či Dougom Mohnsom, ale aj s ďalšou legendou klubu Bobbym Hullom.
Pri svojich začiatkoch v NHL patril k najtrestanejším hráčom. Ešte v sezóne 1964/65 Mikita nazbieral 154 trestných minút, ale v nasledujúcej 58 a v ďalších dvoch len 12 a 14 trestných minút. Aj preto v dvoch za sebou idúcich sezónach (1966/1967, 1967/1968) získal nielen Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča ligy, Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hokejistu súťaže, ale aj ocenenie Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča ligy.
V roku 1972 bol na súpiske kanadskej reprezentácie v pamätnej sérii so ZSSR. V tom istom roku sa predstavil v kapitánskom kanadskom reprezentačnom drese v Prahe. Duel medzi Kanadou a československou reprezentáciou sa skončil nerozhodne 3:3.
Slovensko prvýkrát od svojho odchodu navštívil v roku 1967. Ako hviezda NHL si obliekol dres VSŽ Košice a odohral prípravný duel s Banskou Bystricou, ktorý sa skončil 9:1 v prospech Košíc. Mikita sa pred košickým publikom predviedol štyrmi gólmi.
Rodné Slovensko navštívil aj v roku 2004, keď mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil Rad Bieleho dvojkríža II. triedy.
Po skončení aktívnej kariéry v roku 1980 sa Mikita dočkal pocty, keď sa stal prvým hráčom Blackhawks, ktorého dres (č. 21) vyvesili pod strechu domáceho štadióna. V októbri 2011 mu pred arénou United Center postavili aj sochu. V Chicagu takto poctili ešte jeho dlhoročného spoluhráča Bobbyho Hulla a legendárneho basketbalistu Michaela Jordana.
Do Siene slávy NHL Mikitu uviedli v roku 1983. V roku 2002 ho uviedli aj do Siene slávy slovenského hokeja. Medzi 100 najlepších hráčov histórie NHL ho zaradili v roku 2017.
V roku 2015 legendárnemu hokejistovi diagnostikovali ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje stratu pamäte, halucinácie a poruchy spánku. Zomrel 7. augusta 2018.
Po jeho smrti sa zistilo, že trpel aj ochorením - traumatickou encefalopatiou (CTE), ktoré vzniká v dôsledku opakovaných úrazov hlavy, resp. v dôsledku dlhodobej kariéry v kontaktných športoch.
V drese Chicaga strávil všetkých 22 sezón, ktoré odohral v NHL. Je historický líder Blackhawks v počte odohraných zápasov (1394), bodov (1467), aj asistencií (926). V roku 1961 sa tešil zo zisku Stanleyho pohára. Cennú trofej získal ako vôbec prvý Slovák v histórii.
Stan Mikita, rodným menom Stanislav Gvoth, sa narodil 20. mája 1940 v liptovskej obci Sokolče, ktorú neskôr zatopili pri budovaní priehrady Liptovská Mara. V roku 1948 ho rodičia ako osemročného poslali so strýkom do Kanady. Po strýkovi, ktorý si ho so svojou manželkou osvojili, prijal aj priezvisko Mikita.
Vyrastal v kanadskej provincii Ontário v mestečku St. Catharines, neďaleko Toronta. V kolíske ľadového hokeja urobil aj prvé hokejové kroky. Profesionálne začal hrávať za kanadský klub St. Catharines Teepees. Dres farmárskeho tímu Blackhawks si obliekal v rokoch 1956 - 1959.
Do Chicaga Blackhawks prestúpil ešte v roku 1959 a v tíme "jastrabov" úspešne pôsobil do roku 1980. V základnej časti odohral celkovo 1394 zápasov, v ktorých strelil 541 gólov a 926-krát asistoval. K lídrom patril aj v play off, vo vyraďovačke odohral 155 zápasov a zaznamenal 55 gólov a 91 asistencií. Už počas druhej sezóny 1960/1961 v drese Blackhawks získal Stanleyho pohár a zo šiestimi gólmi sa stal aj najlepším strelcom play off.
V nasledujúcich sezónach patril Mikita k hviezdam Chicaga. Obávaný útočník sa štyrikrát stal najlepším strelcom ligy. Hrával v útoku s Kenom Wharramom, Abom McDonaldom či Dougom Mohnsom, ale aj s ďalšou legendou klubu Bobbym Hullom.
Pri svojich začiatkoch v NHL patril k najtrestanejším hráčom. Ešte v sezóne 1964/65 Mikita nazbieral 154 trestných minút, ale v nasledujúcej 58 a v ďalších dvoch len 12 a 14 trestných minút. Aj preto v dvoch za sebou idúcich sezónach (1966/1967, 1967/1968) získal nielen Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča ligy, Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hokejistu súťaže, ale aj ocenenie Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča ligy.
V roku 1972 bol na súpiske kanadskej reprezentácie v pamätnej sérii so ZSSR. V tom istom roku sa predstavil v kapitánskom kanadskom reprezentačnom drese v Prahe. Duel medzi Kanadou a československou reprezentáciou sa skončil nerozhodne 3:3.
Slovensko prvýkrát od svojho odchodu navštívil v roku 1967. Ako hviezda NHL si obliekol dres VSŽ Košice a odohral prípravný duel s Banskou Bystricou, ktorý sa skončil 9:1 v prospech Košíc. Mikita sa pred košickým publikom predviedol štyrmi gólmi.
Rodné Slovensko navštívil aj v roku 2004, keď mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil Rad Bieleho dvojkríža II. triedy.
Po skončení aktívnej kariéry v roku 1980 sa Mikita dočkal pocty, keď sa stal prvým hráčom Blackhawks, ktorého dres (č. 21) vyvesili pod strechu domáceho štadióna. V októbri 2011 mu pred arénou United Center postavili aj sochu. V Chicagu takto poctili ešte jeho dlhoročného spoluhráča Bobbyho Hulla a legendárneho basketbalistu Michaela Jordana.
Do Siene slávy NHL Mikitu uviedli v roku 1983. V roku 2002 ho uviedli aj do Siene slávy slovenského hokeja. Medzi 100 najlepších hráčov histórie NHL ho zaradili v roku 2017.
V roku 2015 legendárnemu hokejistovi diagnostikovali ochorenie mozgu, ktoré spôsobuje stratu pamäte, halucinácie a poruchy spánku. Zomrel 7. augusta 2018.
Po jeho smrti sa zistilo, že trpel aj ochorením - traumatickou encefalopatiou (CTE), ktoré vzniká v dôsledku opakovaných úrazov hlavy, resp. v dôsledku dlhodobej kariéry v kontaktných športoch.
www.ZIVOTPO.sk
